Nohavicove smutné príbehy
PRAVDA – 15.6.2000
Českého pesničkára Jarka Nohavicu sa jednoducho nedá nemilovať. A zďaleka nielen pre jeho podmanivú hudbu a nezameniteľné, milo „naivné“ texty. Nohavica má totiž ten dar, že je okrem pesničkára aj čarodej (nečudo, že jeden z jeho najväčších hitov sa volá Čaroděj Darmoděj) a rozprávkar. Maľuje hudbou príbehy, vie poslucháča dostať hlboko do ich atmosféry, a potom behá ten príjemný mráz po chrbte.
Jeho najnovšie CD Moje smutné srdce je plné takýchto príbehov. Nasadíte disk do prehrávača a cestujete. Zo zasneženej Bratislavy a električiek krúžiacich okolo rozpačito zamilovanej dvojice do letného „ulepeného“ bistra s bzučiacimi včelami, odtiaľ zasa na sídlisko, kde muž za oknom pozoruje siluetu svojej tajnej lásky v náprotivnom dome a napokon do hotela, kde si ďalší muž „vychutnáva“ svoju osamelosť. Moje smutné srdce je naozaj plné samoty, clivosti, nenaplnenosti, ale zďaleka nie je maľované v čiernych farbách. Pri všetkých tých zlomených srdciach máte aj z najnovšej kolekcie Nohavicových piesní ten zvláštny slnečný pocit, ktorý vie do skladieb dostať.
Legenda českej pesničky opäť potvrdzuje, že nie je zďaleka „veľkým“ spevákom, no pritom je jedným z najväčších. Chvíľu šepká, potom kričí, miestami zasa len „pobrukuje“, ale do všetkého dáva silný výraz a poslucháč to chtiac-nechtiac všetko prežíva s ním. V albume sa snúbi spontaneita s dokonalými aranžmánmi, gýčové príbehy s civilnou surovosťou, Nohavica opäť mieša ľudovky s blues, džezom a všetko dokopy je to kolónka, v ktorej bude tento muzikant vždy sám a jedinečný. Nohavica skrátka ani s novým albumom a na ňom ďalšou dávkou „banálnych“ skladieb nevyvoňal, neomrzel. Čo môže mrzieť slovenské ucho, je fakt, že Nohavica tu pre seba objavil na Slovensku zatiaľ nie celkom objavenú speváčku Silviu Josifoskú.
Alexandra Tinková
Zdroj: Pravda