Smutné srdce J. Nohavicu vás poteší
NÁRODNÁ OBRODA – 12. 7. 2000
Legenda českého folku a vôbec legenda českej kultúry posledných dvoch desaťročí Jaromír Nohavica sa vydal po dlhšom čase opäť hľadať pieseň utkanú tentoraz z najintímnejších milostných citov ponorených do ľahkého smútku, aby prišiel s úplne novým albumom Moje smutné srdce (BMG Ariola, 2000). Vlastne úplne novým ani nie, pretože fanúšikom tohto pesničkára folklórnej jednoduchosti a slovného žongléra určite neujde starší dátum vzniku Košilky, Kosatej a Zubatej či ostravského tradicionálu V jednym dumku na Zarubku (ostatné skladby však ešte dýchajú novotou s menej než ročným datovaním).
Album Moje smutné srdce neostáva svojmu názvu nič dlžný, je azda najintímnejším, najmelancholickejším, hudobne najkomornejším, aký z Nohavicovho pera kedy vzišiel, i keď kto chce, nájde si občas aj dôvod na pousmiatie (napríklad nad starou dobrou radou, že z času na čas je dobré zmlátiť manželku). Láska je vzdialená, nenaplnená, často len naznačená, pretože ako hovorí samotný umelec: správna láska nemože byť veselá. Preto pozitívnu silu dávajú tomuto dielku predovšetkým hostia z Českomoravskej hudobnej spoločnosti, ktorých prítomnosť znamená pre tú-ktorú skladbu okamžitý nával energie, a tak pašiová Maria Panna sa odrazu krúti v extatickej radosti a spomínaný tradicionál V jednym dumku na Zarubku vás priam vyzýva do tanca.
Spolupracovníci sa na tomto albume zišli skutočne výnimoční, za všetkých spomeňme aspoň Karla Plíhala či dvojicu Víta Sázavského a Zdeňka Vřešťála, ktorí sa v tandeme zhostili produkcie a aranžmánov Nohavicovho albumu už po tretíkrát.
Na scénu sa dostala i slávna heligónka, v poslednej dobe mimoriadne obľúbený nástroj J. Nohavicu a podľa slov Z. Vřešťála by práve ona mala hrať hlavnú úlohu na pripravovanom ďalšom albume.
Ostaňme však ešte chvíľu pri zatiaľ poslednej nahrávke J. Nohavicu, ktorá je v istom zmysle raritná, pokiaľ ide o jej obal. Je to úplne nový typ „krabičky“ – takzvaný digipack so špeciálnym zatváraním a v tejto forme vraj vychádza album iba v obmädzenom náklade 20 000 kusov. Prekvapenie, ktoré asi nepoteší ochrancov prírody, vás čaká i v buklete, pretože ku každej piesni je „priložená“ iná snežienka a každá kvetina vraj bola skutočne vložená do scanera. Z tisícov snežienok je zostavená i podkladová tapeta bukletu.
Peter Derňár
Zdroj: Národná obroda