Ostraaavoooo…
BLOG.SME.SK – 15.8.2009
Nádherný koncert ..stovky ľudí v záhrade trnavského múzea ..na lavičkách, na tráve, na hradbách ako lastovičky na dráte ..mladí, starší, z každého rožka troška ..už pred koncertom sme stretli pár milých ľudí, ktorí nás oslovili, lebo nevedeli kadiaľ a všimli si našu deku pod pazuchou 🙂 Taká ja väčšina Jarkovho publika, kopec príjemných, usmievavých ľudí ..až na pár kusov ..môžete hádať 🙁
Koncert sa začal pekne potichučku, ako keď počúvate hudbu v záhrade vinárne, tak nejak zdiaľky ..ľudia sa utíšili a špicatili uši o sto-tristo a pán spevák si získal pozornosť každého jedného ucha ..aj to je pre mňa umenie :).
Postupne prekladal jednu pesničku cez druhú, každú s trošku iným nádychom, improvizoval, vymýšľal a po chvíli sme už všetci nadšene hádali, čo dá asi ďalšie a snažili sa podľa prvých tónov uhádnuť či je práve toto tá naša obľúbená.
Asi po pol hodinke vzal do rúk harmoniku a to bolo znamenie pre pár vyholených hláv za našimi chrbtami, že „k..va chlapi teraz dá tú našu!“ ..a už to jelo ..lebo nedal. Napriek ich nacvičeným futbalovým pokrikom sa držal toho, čo mal on chuť hrať, dokonca komunikoval s publikom a kde tu zažartoval. Ale ja už som si to nedokázala tak vychutnávať, tí turi za nami v kuse niečo vyvreskovali a okrem pokazeného zážitku ma strašne hnevalo to akú hanbu robia svojmu mestu a v zasade celému publiku, ktoré bolo inak plné slušných ľudí.
Nakoniec dal tú ich, vzadu to vrelo. Tak boli konečne spokojní ..som si aspoň myslela. Inak tá pesnička je super ..ale potichu zlomyselne som si priala aby im ju nezahral. No možno by to bolo ešte horšie, predsalen, pán Nohavica je múdry človek, vie dokonca aj ako na takýchto.
Po futbale to vzadu stále vrelo. Jarek začal hrať strého muža ..úplne potuchúčky, tak že sem to ledva počuli. Turi ešte trochu vrieskali do toho ticha a začali sa hádať alebo biť, alebo neviem čo (fakt by ma zaujímalo, načo tam mali SBSku ..asi čakali kým potečie krv) ..no pár ľudí ich postupne okríklo, tak trochu stíchli a Jarek mohol spievať ďalej.
Neprestali sa prejavovať do konca koncertu ..našťastie asi lakohol a pomalšie pesničky zaúčinkovali a prejavovali sa čoraz ďalej tým mdlejšie. Ku koncu sa mi podarilo vytvoriť si celkom slušný ingor-point (t.j. selektívne počúvať len to čo ide spredu) a bolo to skutočne krásne.
Už si ani nepamätám, čo všetko zahral. Boli tam smutné, detské, improvizované, vtipné, srdcovky i (pre mňa) nové veci. Silno šťavnatý kokteil 🙂
Ďakujem mu za trpezlivosť s tými výrastkami a dúfam, že to pána speváka neodradí od toho, aby k nám prišiel zas. Už teraz sa teším!
Katka Kachničová
Zdroj: kachnicova.blog.sme.sk